Televízna "zábava"

Recenzia 

 Dan Brown: „Inferno“ 

Zatiaľ posledná a najnovšia kniha Inferno od známeho Dana Browna čitateľa  určite nenechá sedieť na stoličke. Verných fanúšikov táto knižka nesklame. Mnohí sa vyjadrili, že v jeho predposlednom titule boli stratení.  Čo zodpovedá aj jeho názvu a to Stratený symbol.

Nový titul sľuboval  opätovné vrátenie sa Browna do hry.  Kniha je písaná veľmi pútavo a záhadne, priam mysticky.  Na rozdiel od tém jeho doterajších titulov, ktoré riešili záhady symbolov a tajov Da Vinciho kódu, či otázky Anjelov a démonov v cirkvi sa toto najnovšie dielo zameralo na aktuálny  svetový problém  ľudstva a to premnoženie, ktoré naša planéta nebude schopná zvládnuť.

Dej sa začína  skutočne akčne,  Brownovým obľúbeným „in medias res“  kedy sa Róbert Langdon  prebudí  v nemocnici s postrelením hlavy a nemá spomienky na posledných 36 hodín. Netuší čo robí vo Florencii. Netuší prečo a kto ho chce vôbec zabiť  za záhadný  obsah jeho vrecka v saku, ktorý nikdy nevidel a nepatrí mu. Kým sa čitateľ ako tak stihne zorientovať v deji Langdon už uteká z nemocnice pred nájomným vrahom spolu s mladou lekárkou Siennou Brooksovou, ktorej postava skrýva nejedno tajomstvo. Je prenasledovaný vlastnou vládou, interpolom, policajtmi, tajnou organizáciou a dostáva sa do situácie, že  nikomu nemôže veriť. Okrem  autorom vytvoreného charizmatického a inteligentného univerzitného profesora Róberta Langdona sa môžete v knihe tešiť aj na tajnú  bezpečnostnú organizáciu  a samozrejme vzhľadom na motív knihy aj zapojenie WHO teda svetovej zdravotníckej organizácie.

Dej graduje opisom neznámeho  záhadného  moru, o ktorom nikto nič nevie. Bol vytvorený nadpriemerne inteligentným vedcom, ktorý sa rozhodol vziať vec  do vlastných rúk a rastu populačnej krivky dať rázne stop. Vytvára vírus šíriaci sa vodou, ktorý je schopný meniť ľudské DNA a spôsobí  impotenciu u tých  jedincov, ktorých gény budú napadnuté vírusom.  Ide tu o boj s časom, vzhľadom na to, že mor je tajne ukrytý na neznámom mieste, v špeciálne vytvorenom plastovom, postupne sa rozpúšťajúcom obale vo vode, kde čaká na svoju premiéru. Nikto spočiatku nevie aký dopad bude mať na ľudstvo.  Ja ako čitateľ hodnotím túto knižku, z hľadiska obsahu, ako jednu z tých  dobre napísaných. Je to taká odpočinková kniha, ktorá Vás, okrem iného,   uvedie do tajov  práce supertajných organizácií, ktoré vzhľadom pre  kompetencie, ktoré majú  a vybavenie, s ktorým disponujú dá sa povedať, že v dnešnej dobe a blízkej budúcnosti, by nemali mať možnosť existovať. Prečítala som nie jednu  Brownovu knihu a tak nejako som si zvykla na jeho dlhočizné,  niekedy dosť mätúce, občas aj vskutku nudné, opisy miest a budov, v ktorých sa hrdinovia príbehu nachádzajú. Avšak pre   „ nového“ čitateľa brownoviek to môže byť dosť nepríjemné. Opisy nechýbali ani v Brownovom Pekle, teda Inferne.  Na jednej strane tieto detailné opisy poukazujú na autorov záujem  podať čo najpresnejšie informácie avšak zanechávajú aj negatívnu „pachuť „. Čitateľ po jeden a pol stranovom čítaní o detailoch na stĺpoch v kostole na námestí sv. Marka v Benátkach úplne zabudne kde presne sa v deji nachádza, či ako príbeh pokračuje. Brown si túto časť svojho písania neodpustil ani v tomto najaktuálnejšom titule.

Hoci Inferno od Dana Browna vyhralo 1. miesto v ankete Kniha roka  2013, ktorú usporiadalo Kníhkupectvo Martinus, dovolím si povedať, že po prečítaní štyroch Brownových kníh, to vyzerá akoby  autor pracoval so vzorcom  použiť sčítaného hrdinu, mladú peknú spoločníčku,  nejaký symbol, záhadnú a dosiaľ neprebádanú časť dejín a detailné opisy architektúry. Avšak musí sa uznať,  robí to veľmi dobre.

Na jednej strane sa Infernu dá vytknúť mnoho nedostatkov medzi, ktoré určite patrí aj málo zakomponovaných postáv, ktoré by dopomáhali k rozlúšteniu záhady.  Vždy pri ňom máte istotu profesora Lagdona, ktorý je okrem experta  dejín, histórie, umenia, symbolov, architektúry aj expertom na Danteho  a to ako jediný. Možno by bolo lepšie keby sa Langdon o svoju múdrosť delil aj s niekým iným, rovnako sčítaním. Ubralo by to na silnom  pocite, že postava  Dr. Langdona je len vymyslená bez skutočného vzoru zo života. Tomu veľmi nepomáha ani fakt, že akékoľvek informácie v deji, ktoré sa týkajú histórie, literatúry či architektúry sú vysvetľované prostredníctvom Langdonových spomienok na jeho vlastné prednášky, ktoré absolvuje po celom svete a ktoré obsahujú presne odpoveď na aktuálne riešený problém v deji.  Nevraviac o jeho vskutku pozoruhodných fyzických schopnostiach, ktorými sa pýši aj v tomto „Pekle“ kedy bez väčších problémov  zvládne postrelený, predávkovaný sedatívami a napichaný injekciami a k tomu ešte bosí prebehnúť celú nemocnicu a aby toho nebolo málo aj celú jednu štvrť Florencie. Pričom si po ceste ešte vytrhne infúziu z predlaktia. Čo sa týka napínavosti, akčnosti a celkovej dráme tak za to má Brown 100 bodov, aspoň u mňa,  avšak určite by mohol zapracovať na včlenení schopností svojich postáv do rozmedzia tohto  priemerného pozemského sveta . Pričom by taktiež nezaškodilo prispôsobiť prah bolesti postáv obyčajným smrteľníkom.   O „Inferne“ sa toho u nás ako aj za hranicami popísalo veľa, mnohí tento titul pripisujú len k ďalšej rozprávke pre dospelých od Browna či dokonca ku komédií, v niektorých prípadoch až k  bizarnej. No koniec koncov podľa mňa , kniha stojí za prečítanie a dovolím si povedať, že v skutku   sa vrátil  Brown do hry. Táto kniha má to čo by v podstate mal mať každý, dobre napísaný titul a to schopnosť vytvoriť taký dojem, že čitateľ je   priam nútený, ani nevie kým, si ju prečítať do konca. A keď je už na tom konci tak  ho  kniha prinúti aj  nad ňou pouvažovať.  Tým, ktorí sú verní  Brown-ovkám ju odporúčať ani nemusím, určite ju už majú doma a už aj prečítanú. Tým, ktorí sa rozhodujú si ju ešte len zaobstarať to vrelo odporúčam. Nebudete ľutovať. Ak nič iného  dozviete sa  informácie o živote Danteho Alighieriho, o Florencií a Benátskej architektúre, pričom zažijete množstvo napätia  a tajomstiev, ktoré sa budete snažiť rozlúsknuť skôr ako to spraví sám autor na ďalšej stránke v knihe.